Dirk de Wachter: Umění být nešťastný

Názov knihy od belgického psychiatra a psychoterapeuta  Dirka de Wachtera je provokatívny. Žijeme totiž  v spoločnosti, v ktorej sa kladie dôraz na úspech a šťastie.  Tieto hodnoty sa staly normou, ideálom a  dalo by sa povedať aj tyraniou. Belgicko je bohatá krajina, kde je veľmi kvalitné  zdravotné a sociálne zázemie. Pôsobia tam dobré  univerzity a je tam aj veľa pracovných príležitostí.  Mohli by sme povedať, že je to ideálne prostredie pre  realizáciu človeka a pre to, aby bol šťastný. A predsa  podľa prieskumov je 25 % obyvateľov nešťastná.  Ako samotný Wachter píše, má za sebou 35 rokov  práce, počas ktorej sa snaží byť ľuďom oporou.  V ordinácii však stretáva príliš veľa ľudí, ktorí sú nešťastní, a tak v snahe im pomôcť, ale aj z vďaky za to,  čo sám dostal, si kladie otázku, čo je to vlastne šťastie. Ľudia sa o šťastie usilujú tak veľmi, že ostatné veci  pre nich akoby prestali existovať. V snahe o jeho trvalé  získanie vytvárajú na seba veľký tlak, ale zároveň tým  pripravujú sami seba o schopnosť si ho vychutnať. Status, majetok, zdravie, vzťah, dovolenka, luxusné  auto či dom... to všetko vytvára len zázemie. Ale samo  o sebe nerobí človeka štastným. Wachter píše o ľuďoch,  ktorí všetko toto mali a skončili u neho v kresle.  Nešťastní. A píše o konkrétnych ľuďoch, ktorí veľa z toho  nemali a boli šťastní. Šťastie zjavne spočíva v niečom  inom, než sme si mysleli. Mali by sme prehodnotiť, čo  považujeme za šťastie. Ak chceme byť šťastní, potrebujeme do svojho  života prijať nešťastie. Neúspech jednoducho patrí  k životu a pripomína nám, že nemáme všetko vo svojich  rukách. Preto si viac vážime šťastia, keď ho dosiahneme. Vieme, že to nie je samozrejmosť. Je to paradox, ale aby  sme boli šťastní a aby sme si šťastie vedeli vychutnať  a doceniť, potrebujeme skúsenosť nešťastia a prijať ho  ako niečo, čo patrí k životu. Vo svojom hľadaní Wachter prichádza s tvrdením,  že šťastie nie je trvalý stav. Je odmenou za to, že žijeme  svoj život. Žiť svoj život znamená rozvíjať svoje dary  a schopnosti. S tým je však spojené aj riziko, že budeme  žiť len pre seba a staneme sa sebcom. Preto Wachter  zdôrazňuje, že šťastie je spojené so zmyslom života. A zmysel života, to je poslanie rozvíjať dary a talenty  a obohatiť nimi ľudí a svet okolo seba. Keď sa s niekým zdieľame o radosť, akoby sa  znásobila. Keď sa s niekým zdieľame o smútok, akoby  strácal na sile. Neúspech nás učí krehkosti a ľudskosti. Vedie nás k tomu, aby sme sa obrátili na druhých ľudí.  A skúsenosť pomoci nás vedie k tomu, aby sme my sami  pomáhali. Vďaka tomu pochopíme, že máme za čo byť  vďační.  Vo svojej knihe Wachter prináša niekoľko príbehov,  množstvo myšlienok od filozofov a umelcov a veľa zamyslení. A tak hoci je kniha malá rozmerom, prináša  veľa bohatstva a môžete sa k nej vracať stále znova  a znova a vždy vás niečím obohatí a poteší.  Prijať nešťastie ako súčasť života, nájsť v ňom zmysel  a vďaka nemu si viac vychutnať život, to je podľa  Wachtera naozaj skutočné umenie (života).